Infekcie horných dýchacích cies

Infekcie horných dýchacích ciest sú najčastejšími ochoreniami človeka. Väčšina z nás až pridobre pozná symptómy (príznaky) týchto infekčných procesov, opakujúcich sa rok čo rok. Tento typ infekcií, zvyčajne banálnych a krátko trvajúcich, najčastejšie spôsobuje práceneschopnosť v súčasnej spoločnosti a zároveň vedie k zneužívaniu antibiotík.

Do tejto skupiny zaraďujeme infekcie vyvolané vírusmi a baktériami, postihujúce hornú časť dýchacieho traktu, to znamená nosové dutiny, prínosové dutiny, hltan a mandle, a zároveň aj infekcie ucha, hoci tento orgán anatomicky nepatrí k dýchaciemu systému.

Akútna rinitída alebo bežná nádcha

Infekcie nosových dutín spôsobené rôznymi vírusmi vyvolávajúcimi charakteristické príznaky: pocit upchatého nosa, celkovú nevoľnosť, bolesti svalstva, kašeľ bez vykašliavania (tzv. neproduktívny kašeľ), bolesti hlavy a ľahkú ospanlivosť.

Nosové dutiny sú prvým kontaktným miestom medzi ovzduším a ľudským organizmom pri prevažnej väčšine vdychov. Týmito dutinami vdychujeme vzduch ľahšie ako ústami. Nosovými dutinami vzduch prechádza hladšie a bez vírenia smerom k pľúcam, nádych je hlbší a preniká do celej pľúcnej masy. Sliznica vystieľajúca nosové dutiny je pretkaná množstvom drobných krvných cievok nazývaných kapiláry, ktoré zahrievajú vdychovaný vzduch a chránia zvyšnú časť dýchacieho traktu pred účinkami chladu. Chĺpky nachádzajúce sa v týchto dutinách ako filter zachytávajú častice vznášajúce sa vo vzduchu, a tie následne uviaznu v hliene, ktorý má tiež obranné účinky.
Rinitídy sú infekcie postihujúce nosové dutiny, ich pôvodcami sú rôzne druhy vírusov, najmä takzvané rinovírusy. Ide o veľmi časté infekcie a dá sa povedať, že každý človek aspoň raz vo svojom živote prekonal rinitídu.
Rinitída sa prenáša z jedného človeka na druhého pri tesnom kontakte, vírusy sa nachádzajú vo vydychovanom vzduchu a v kvapôčkach uvoľňovaných do prostredia pri kýchaní. Pravdepodobne sa prenáša aj rukami, keďže počas infekcie má človek tendenciu častejšie sa dotýkať nosa. Inkubačná doba (čas od vniknutia pôvodcu nákazy do organizmu až po prvé prejavy ochorenia) predstavuje tri až štyri dni.

Ako bežná nádcha alebo nachladnutie sa označujú infekcie vyznačujúce sa nasledujúcimi symptómami:

  • Upchatie nosa nadprodukciou obranného hlienu, ku ktorej dochádza v snahe zabrániť vstupu ďalších pôvodcov nákazy.
  • Vytekanie hlienu cez nosové dierky (rinorea) a kýchanie ako odpoveď na podráždenie nervových zakončení v stenách nosových dutín hlienom.
  • Celková nevoľnosť a bolesti svalstva, typické príznaky väčšiny vírusových ochorení, môžu byť sprevádzané ľahkým zvýšením telesnej teploty, ale zriedka je prítomná horúčka, čiže teplota nad 38°C.
  • Slabá bolesť hlavy a mierny pocit ospanlivosti.
  • Suchý kašeľ (bez vykašliavania) strednej intenzity, objavujúci sa po ľahnutí si do postele, keď sa zvýrazní aj pocit upchatého nosa.

Tento proces trvá v priemere sedem dní, druhý a tretí deň sú symptómy najvýraznejšie. Ak ochorenie pretrváva viac ako 14 dní, je treba myslieť na prítomnosť iného, v porovnaní s rinovírusmi silnejšieho vírusu alebo na prítomnosť nejakej baktérie, ktorá využila momentálne oslabenie sliznice nosa vírusom na to, aby ju osídlila. Chronické rinitídy sú skôr alergického než infekčného pôvodu.
Cieľom liečby je dosiahnuť zmiernenie prejavov infekcie, a nie vyliečenie, lebo vo väčšine prípadov sú obranné mechanizmy organizmu samy schopné vírus eliminovať. Podávanie antibiotík (pôsobia proti baktériám, ale nie proti vírusom) je zbytočné, význam má len v prípade, že na vírusovú infekciu nasadne bakteriálne ochorenie. Je možné použiť bežné analgetiká zo skupiny kyseliny acetylsalicylovej (acylpyrín – pozor, nepodávať deťom!) alebo paracetamol na zníženie teploty a zmiernenie bolestí svalstva. Silné smrkanie pri upchatom nose sa neodporúča, môže viesť k poškodeniu sluchového ústrojenstva. Odstránenie hlienov sa dosiahne vyplachovaním nosa jemne solenou vodou (fyziologickým roztokom, čo je 0,9 %-ný vodný roztok chloridu sodného) alebo kvapkami/sprejmi do nosa, ktoré by sa mali používať len niekoľko dní, pretože ich dlhodobé používanie vedie k poškodzovaniu sliznice nosa. Tiež je možné použiť lieky podporujúce vykašliavanie, zvyčajne vo forme sirupov.
Vitamín C sa tradične odporúča ako prevencia týchto infekcií a hoci nemáme pochybnosti o jeho účinnosti, neexistujú zatiaľ jednoznačné dôkazy o jeho prospešnosti pri týchto konkrétnych ochoreniach.
V niektorých prípadoch, najmä u detí, môže nastať rozšírenie procesu nádchy na ďalšie orgány za vzniku otitídy alebo sinusitíd.

Liečba je založená na opatreniach zmierňujúcich príznaky. Keďže ide o vírusové procesy, vyliečenie nastane samovoľne.

  • Tonzilofaryngitída (Zápal hltana a mandlí)
  • Časti hltana (faryngu): horná (nazofarynx), stredná (orofarynx), dolná (laryngeálna, uložená za hrtanom).
  • Funkcia mandlí: zneškodňovať choroboplodné mikroorganizmy vstupujúce do tela ústnou dutinou.
  • Tonzilofaryngitída je zápal a podráždenie týchto štruktúr. Vyznačuje sa bolestivým a sťaženým prehĺtaním, červeným hrdlom, horúčkou a zväčšením lymfatických uzlín v krčnej oblasti.
  • Sinusitída (Zápal prínosových dutín)

Prínosové dutiny sú malé dutiny umiestnené v kostiach tvoriacich tvárovú časť lebky. Rozdeľujú sa na:

  • Dutiny čelovej kosti (frontálne sínusy).
  • Dutiny hornej čeľuste (maxilárne sínusy).
  • Dutiny čuchovej kosti (etmoidálne sínusy).
  • Dutiny klinovej kosti (sfenoidálne sínusy).

Sinusitída, čiže zápal ktorejkoľvek z vyššie uvedených dutín, vzniká pri nahromadení hlienu a infekčného materiálu vo vnútri týchto dutín, pričom zápalovým procesom a s ním súvisiacim opuchom dochádza k uzavretiu ich odvodných kanálikov.

Táto skutočnosť prispieva k pretrvávaniu infekcie a jej prechodu do chronicity (dlhodobé pretrvávanie infekcie).
K hlavným príznakom patrí bolesť v určitých častiach tváre, upchatý nos, strata čuchu a chuti, kašeľ spolu s chronickými bolesťami hlavy.

Otitída (Zápal ucha)

Ľudské ucho sa skladá z troch účelne usporiadaných častí, sprostredkujúcich sluchové funkcie:

  • Vonkajšie ucho: je tvorené ušnicou a vonkajším zvukovodom, ktorý siaha až po bubienok.
  • Stredné ucho: má za úlohu zachytávať a zosilňovať chvenia bubienka prostredníctvom reťaze sluchových kostičiek (kladivko, strmienok, nákovka).
  • Vnútorné ucho: zachytáva a premieňa zvukom podmienené vibrácie na elektrické impulzy, ktoré odosiela do mozgových centier. Vo vnútornom uchu sa súčasne nachádza orgán rovnováhy.

Otitída je definovaná ako zápal ktorejkoľvek časti ucha. Ide o pomerne časté ochorenie predovšetkým v prvých rokoch života. Pravdepodobnosť ochorenia sa znižuje po desiatom roku veku človeka.

 

Podľa postihnutej časti rozlišujeme tri druhy otitídy.

  1. Zápal vonkajšieho ucha: je povrchovou infekciou vonkajšieho zvukovodu spôsobenou baktériami alebo hubami. Zvyčajne sa vyskytuje v spojení s určitými podmienkami, ako je prítomnosť vlhkosti v zvukovode alebo neprimerané čistenie zvukovodov od ušného mazu (používanie paličiek s vatičkou alebo ostrých predmetov). Prejavuje sa bolesťou a nepríjemným svrbením v uchu a pocitom naplnenia zvukovodu tekutinou. V závislosti od závažnosti infekcie sa v liečbe používajú lokálne antibiotiká vo forme kvapiek do uší alebo antibiotiká vo forme tabletiek počas siedmich až desiatich dní obvykle s dobrým výsledkom. U predisponovaných jedincov (náchylnejších na vznik ochorenia) sa odporúča vyhýbať sa prenikaniu vody do vonkajšieho zvukovodu pri kúpaní alebo sprchovaní. Ak už k vniknutiu vody došlo, treba sa pohybmi hlavy snažiť o jej odstránenie. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že ucho je samočistiacim orgánom, preto je používanie akýchkoľvek predmetov na jeho čistenie nevhodné. Existuje aj ťažká forma zápalu vonkajšieho ucha, ktorá sa označuje ako malígna otitída. Pri tomto ochorení dochádza k šíreniu infekcie na okolité kosti (napr. na spánkovú kosť alebo na sánku) a v dôsledku rozsiahleho postihnutia môže nastať aj smrť. Vyskytuje sa najmä u dospelých diabetikov (nie je úplne jasná príčina náchylnosti na toto ochorenie) a spôsobuje ju baktéria menom Pseudomonas aeruginosa.
  2. Zápal stredného ucha: je akútna infekcia, veľmi častá u detí. Zvyčajne vzniká v dôsledku prenikania baktérií a vírusov z hrdla Eustachovou trubicou. Bolesť je najcharakteristickejším príznakom tejto infekcie. U malých detí sa môže prejavovať podráždenosťou a neustálym chytaním uška. Počas trvania infekcie je bežná prechodná strata sluchu. Oba symptómy, bolesť a zhoršenie sluchových schopností, sú spôsobené nahromadením hlienu a hnisu v strednom uchu, kde sa za normálnych podmienok nachádza iba vzduch. Toto nahromadenie tekutiny niekedy vedie k prasknutiu bubienka a spontánnemu odtoku hnisu cestou vonkajšieho zvukovodu. Liečba je založená na podávaní antibiotík a protizápalových prípravkov, v ťažkých alebo opakujúcich sa prípadoch je potrebný chirurgický zásah.
  3. Zápal vnútorného ucha: vyskytuje sa zriedkavo, v zásade ako výsledok šírenia infekcie z neliečeného zápalu stredného ucha. Základnými symptómami sú hluchota a závraty. Ak sa nezačne liečiť včas, môže viesť k závažným následkom, akými sú trvalá hluchota alebo postihnutie mozgu.

Tonzilofaryngitídy (Zápaly hltana a mandlí)

Farynx (hltan) je miestom kríženia dýchacieho a tráviaceho traktu, nachádza sa za ústnou dutinou a v bežnej reči ho označujeme ako hrdlo. Je to dôležitý orgán, ktorý nám umožňuje jesť, dýchať a hovoriť (samozrejme nie všetko súčasne), a preto je rozdelený na tri časti:

Sponzorované odkazy
  • Horná časť alebo nazofarynx je umiestnená za nosovými dutinami a je miestom vyústenia Eustachových trubíc (spájajú stredné ucho s nazofaryngom a slúžia na vyrovnávanie tlakových pomerov). Na jeho zadnej strane sa nachádza lymfatické tkanivo – nosové mandle, súčasť obranného systému organizmu. Ak sa zväčšia, hovoríme o tzv. adenoidných vegetáciách, ktoré spôsobujú problémy pri dýchaní cez nos.
  • Stredná časť alebo orofarynx sa nachádza za ústnou dutinou. Spolupracuje s jazykom a podnebím pri prehĺtaní potravy a zabraňuje jej preniknutiu do nosovej dutiny. Na rozhraní ústnej dutiny a orofaryngu sa po bokoch nachádzajú tonzily čiže krčné mandle.
  • Dolná časť, umiestnená za laryngom (hrtanom), za normálnych podmienok umožňuje prechod prehĺtanej potravy. Epiglotis je príchlopka, ktorá uzatvára larynx (slúži na prúdenie vzduchu) počas prehĺtania, aby nedošlo k preniknutiu potravy do dýchacích ciest.

Mandle (tonzily) sú nahromadením obranného lymfatického tkaniva slúžiaceho imunitnému systému na odhalenie a zneškodnenie choroboplodných mikroorganizmov, ktoré prenikajú ústami a sú obsiahnuté v konzumovaných potravinách ako aj vo vdychovanom vzduchu. Mandle sú silne vyvinuté najmä v detstve a v období dospievania, v neskoršom živote sa väčšinou postupne zmenšujú.

Faryngitída je zápal alebo podráždenie oblasti hltana; ak sú zároveň postihnuté aj krčné mandle, hovoríme o tonzilofaryngitíde. Podľa pôvodu a trvania rozlišujeme dva typy:

  • Chronická faryngitída: hoci tento výraz nie je úplne správny, používa sa na označenie typického obrazu dlhodobého podráždenia hltana, ktoré sa objavuje najmä u fajčiarov a u pravidelných konzumentov väčšieho množstva alkoholu. Tiež postihuje jedincov vystavených v pracovnom prostredí vdychovaniu toxických látok. Ako suchá faryngitída sa označuje druh chronickej faryngitídy vznikajúcej v dôsledku zatekania hlienov z nosových dutín cestou nazofaryngu do ďalších častí hltana. Hlien pôsobí dráždivo a odpoveďou je kašeľ.
  • Akútna faryngitída: typická akútna faryngitída je bakteriálneho pôvodu a vzniká v priaznivom teréne po oslabení obranných mechanizmov faryngu bežnou nádchou, chladom alebo dráždivými látkami. Má teda infekčný charakter a vo väčšine prípadov je sprevádzaná objavením sa belavých povlakov na povrchu krčných mandlí (pri dobrom osvetlení sú ľahko viditeľné) a celým radom symptómov:
    • Začervenanie hrdla s pocitom škriabania.
    • Bolesť a ťažkosti pri prehĺtaní potravy, ba dokonca aj tekutín, v dôsledku zápalu hltana. Niekedy človek v počiatočnej fáze ochorenia cíti pri prehĺtaní slín akési pichanie.
    • Horúčka, prítomná vo väčšine prípadov, ktorá môže presiahnuť 40 °C, najmä u detí.
    • Pritlmenejší alebo hlbší hlas, ale bez zachrípnutia.
    • Objavenie sa lymfatických uzlín na krku (sú hmatateľné ako elastické „guľôčky” rôznych veľkostí, pri akútnej infekcii bývajú bolestivé). Veľmi často dochádza aj k zápalu čapíka (uvuly), ktorý je krikľavočervený.

Akútna forma infekčnej faryngitídy bakteriálneho pôvodu dobre odpovedá na liečbu antibiotikami, ich presnú dávku musí určiť lekár. K ďalším opatreniam patrí vyvarovanie sa chladu, fajčeniu a pitiu alkoholu (môže znižovať účinnosť použitého antibiotika). Podávanie protizápalových liekov vedie k zmierneniu symptómov.
Domáce prostriedky ako mlieko s medom a citrónom alebo rôzne kloktadlá tiež môžu prispieť k zmierneniu príznakov ochorenia a urýchliť proces uzdravovania. Pri chronických formách sú účinné výplachy nosa fyziologickým roztokom, znižujú zatekanie hlienu do hltana a s tým súvisiaci kašeľ. Tonzilektómia (operácia, pri ktorej sa odstraňujú mandle) sa pred rokmi vykonávala takmer u všetkých detí s opakovanými faryngitídami, dnes sa uskutočňuje zriedkavejšie vo vybraných prípadoch a po dokonalom zvážení.
V niektorých prípadoch sa táto infekcia môže skomplikovať vznikom abscesov (absces = dutina vyplnená hnisom) v mandliach alebo v ich okolí alebo rozšírením zápalu na epiglotis (príchlopku). Oba prípady sú závažné a vyžadujú okamžitý zásah zo strany lekára.

Sinusitídy (Zápaly prínosových dutín)

Prínosové dutiny (paranazálne sínusy) sú malé dutiny v kostiach tváre, vyplnené vo svojom vnútri vzduchom a spojené kanálikmi prebiehajúcimi v kostiach s nosovými dutinami a s hltanom. Ich úlohou je odľahčenie hmotnosti lebečných kostí. Keby tieto kosti boli hutné, zvýšila by sa do veľkej miery hmotnosť hlavy.

Za svoj názov vďačia svojej polohe – sú rozmiestnené okolo nosa. Sú párne, hoci nie úplne symetrické, čiže takmer nikdy nie sú rovnako vyvinuté na oboch stranách. Medzi jednotlivcami tiež môžeme nachádzať značné odlišnosti. K prínosovým dutinám patria:

  • Dutiny čelovej kosti (frontálne sínusy): uložené v čelovej oblasti po oboch stranách myslenej čiary prebiehajúcej v predĺžení nosovej prepážky.
  • Dutiny hornej čeľuste (maxilárne sínusy): majú najväčšie rozmery a nachádzajú sa za lícami tváre.
  • Dutiny čuchovej (etmoidálne) a klinovej kosti (sfenoidálne sínusy): sú najmenšie a uložené v hĺbke za nosovými dutinami.

Rovnako ako nosové dutiny aj prínosové dutiny sú vystlané špeciálnymi bunkami schopnými tvoriť hlien ako odpoveď na prienik pôvodcu infekčného ochorenia do dýchacích ciest.

Sinusitída (zápal prínosových dutín) vzniká pri nahromadení zmesi hlienu a infekčného materiálu, ak dutiny nie sú schopné odstraňovať túto zmes cestou malých odvodných kanálikov vyúsťujúcich do nosových dutín, keďže tieto drenážne spojky sú upchaté hlienom a zápalom. Hromadenie materiálu v dutinách vedie k zvyšovaniu tlaku v ich vnútri a vzduch je z prevažnej časti nahradený hnisom a baktériami.

Najčastejším mechanizmom vzniku týchto infekcií je rozšírenie bakteriálneho (len zriedka vírusového) infekčného procesu na prínosové dutiny z ktorejkoľvek časti horných dýchacích ciest, najviac postihnuté bývajú dutiny hornej čeľuste. Príčinou sinusitídy môže byť aj zubná infekcia, prípadne infekcia vznikajúca pri zlomenine alebo pri otvorenej rane v tvárovej oblasti.

V závislosti od dĺžky trvania rozlišujeme:

  • Akútnu sinusitídu, ktorá má charakter jednorazovej udalosti so silnými príznakmi.
  • Chronickú sinusitídu, ktorá predstavuje proces prebiehajúci týždne alebo roky, sprevádzaný miernymi prejavmi a podporovaný určitými okolnosťami, akými sú poruchy vo vývoji prínosových dutín, vybočenie nosovej prepážky a opakované infekcie krčných mandlí.

Liečba spočíva v podávaní antibiotík a prípravkov odstraňujúcich zdurenie nosovej sliznice. Použitie prípravkov vo forme aerosolov sa ukázalo veľmi účinné pri zmierňovaní prejavov infekcie. V komplikovanejších prípadoch je potrebné pristúpiť k drenáži postihnutej dutiny chirurgickým vytvorením umelého spojenia medzi prínosovou dutinou a vnútrom nosovej dutiny. Chronické sinusitídy sú ťažko liečiteľné konzervatívnym spôsobom, t. j. prostredníctvom liekov, a vyžadujú chirurgické riešenie: odstránenie nosových polypov alebo úprava drenážneho systému dutín.

Vyhýbanie sa cigaretovému dymu a vlhkému prostrediu prispieva k zmierneniu prejavov ochorenia.

 

Infekcie horných dýchacích cies
Sponzorované odkazy