Infekcie močového traktu

Ako močovú infekciu definujeme také prenikanie mikroorganizmov do močového traktu, ktoré presahuje obranné schopnosti pacienta. To znamená, že ľudský organizmus nie je schopný zabrániť vzniku infekcie.

Ľudský močový systém býva často osídlený malým množstvom baktérií, ktoré sú pod kontrolou imunitného systému. Ten znemožňuje ich nadmerné šírenie a pomnoženie. V určitých situáciách môže nastať nekontrolované pomnoženie týchto baktérií za vzniku infekcie a príznakov ochorenia u pacienta.

Čo do frekvencie výskytu, tieto infekcie sú na druhom mieste za infekciami dýchacieho systému a predstavujú jeden z častých dôvodov návštevy ambulancie lekára prvého kontaktu. Treba zdôrazniť, že v nemocničnom prostredí sú najčastejšie sa vyskytujúcimi infekčnými ochoreniami. Prakticky všetky orgány a štruktúry močového traktu môžu byť postihnuté infekciou, od ústia močovej rúry až po obličky.

Rozdelenie Infekcií močového traktu

  • Dolné močové infekcie: cystitída (zápal močového mechúra), uretritída (zápal močovej rúry), prostatitída (zápal prostaty – predstojnej žľazy), epididymitída (zápal nadsemenníka).
  • Horné močové infekcie: pyelonefritída (zápal obličiek) a renálne abscesy (hnisavé ložiská v obličkách).
  • Rekurentné močové infekcie: označenie pre pravidelne sa opakujúce infekcie vyvolané tým istým mikroorganizmom, ktorý pretrváva v močovom trakte napriek liečbe.

Akútna infekcia sa vyznačuje viac-menej rýchlym nástupom, jasnými symptómami. Jej vývoj ide smerom k vyliečeniu alebo sa môže skomplikovať. Chronická infekcia sa vyznačuje dlhým trvaním, miernymi, z času na čas sa objavujúcimi symptómami, ale výsledky vyšetrení vždy poukazujú na prítomnosť infekčného procesu. Ako rekurentná infekcia sa označuje pravidelné opakovanie infekcií s rôzne prejavenými príznakmi, pričom jednotlivé infekcie odpovedajú na liečbu, nastane vyliečenie, ale v priebehu týždňov alebo mesiacov sa objaví nová infekcia.

Ak infekcia vyvoláva príznaky a znaky ľahko rozpoznateľné samotným pacientom, označuje sa ako symptomatická infekcia. Ak infekcia prebieha pre postihnutého jedinca nepoznane a svedčia pre ňu len výsledky laboratórnych vyšetrení, hovoríme o asymptomatickej infekcii.

Infekcie môžu vzniknúť v normálnom močovom trakte, ich priebeh je zvyčajne nekomplikovaný, čiže hovoríme o nekomplikovaných infekciách. Ak vzniknú v močovom trakte, ktorý sa odlišuje od normy buď svojou štruktúrou alebo fungovaním, dochádza ku komplikovaným infekciám, bez ohľadu na stupeň závažnosti. Do tejto poslednej skupiny zaraďujeme infekcie u dojčiat, detí a tehotných žien.

Typy Infekcií močového traktu

  • Cystitída (Zápal močového mechúra)
    Hoci sa týmto termínom definuje každý zápalový proces postihujúci močový mechúr, v tejto súvislosti ho použijeme len na označenie infekčného zápalu. Ide o najčastejšiu močovú infekciu postihujúcu predovšetkým osoby ženského pohlavia, osobitne medzi 20-tym a 30-tym rokom života. Je pre ňu charakteristická dyzúria, čiže pálenie počas močenia a na jeho konci, tenezmus (nepretržité nutkanie na močenie, samotné močenie je sprevádzané nepríjemnými pocitmi bez uspokojivého vyprázdnenia), polakizúria (časté dráždenie na močenie a časté močenie, ale v malých množstvách). Na konci močenia sa často objavuje niekoľko kvapiek krvi. Ak je prímes krvi veľká, ide o hemoragickú (hemorágia = krvácanie) cystitídu.
    V niektorých prípadoch sa objavuje bolesť v dolnej časti brucha, nad lonovou sponou, alebo v bedrovej krajine, pričom poklepanie tejto oblasti nevedie k zvýšeniu bolesti. Zvyčajne ju nesprevádza zvýšenie telesnej teploty, ak áno, len zriedka presahuje 38 °C. Zdá sa, že výskyt cystitídy je častejší koncom leta a začiatkom jesene.
    Pri zodpovedajúcej liečbe nezanecháva žiadne stopy, vyliečenie je úplné. U niektorých žien sa však opakuje, takáto rekurentná cystitída je dôvodom na pátranie po možných príčinách zvyšujúcich náchylnosť na tento typ infekcie.
  • Prostatitída (Zápal prostaty)

    Ide o infekciu prostaty, žľazy umiestnenej pod močovým mechúrom muža a obkolesujúcej časť močovej rúry. Niekedy sa označuje aj ako cystitída mužov, keďže príznakmi veľmi pripomína spomínané ochorenie. Okrem toho býva sprevádzaná ďalšími symptómami, medzi ktoré patria nutkanie na močenie, bolesť šíriaca sa na penis a ďalšie príznaky súvisiace so zväčšením objemu prostaty, ako napr. nyktúria (časté močenie v noci) alebo slabý prúd moča.
    Prostatitídy väčšinou prebiehajú akútne a postihujú 5 % mužskej populácie v niektorom okamihu života, najčastejšie medzi30-tym a 40-tym rokom. Môže sa objaviť horúčka, zimnica, bledosť a celková nevoľnosť.
    Chronické formy vykazujú miernejšie, ale trvalo prítomné symptómy obmedzené len na oblasť prostaty, prebiehajú bez horúčky a nevoľnosti.

  • Orchiepididymitída (Zápal semenníka s nadsemenníkom)
    Ide o akútny alebo chronický zápal semenníka alebo nadsemenníka infekčného pôvodu; vo väčšine prípadov dochádza k súčasnému postihnutiu oboch spomínaných štruktúr. Zvyčajne je postihnutie unilaterálne (t. j. iba na jednej strane mieška alebo izolované postihnutie len jedného semenníka), objavuje sa v ktoromkoľvek veku, najmä však medzi 18-tym a 40-tym rokom, prebieha akútne alebo chronicky. U mládeže do 20 rokov sa vyskytoval pred zavedením očkovania v súvislosti s infekciou spôsobenou vírusom parotitídy (mumps). Po 20. roku života je ochorenie s pribúdajúcim vekom zriedkavejšie a v prípade výskytu sú zvyčajným pôvodcom baktérie.

    Okrem typických príznakov močovej infekcie sa objavuje prerušovaná bolesť na úrovni semenníka zvýrazňujúca sa na pohmat. Nadsemenník býva tiež bolestivý.

  • Pyelonefritída (Zápal obličky)

    Zápal postihujúci obličkovú panvičku a obličkový parenchým (tkanivo). Môže prebiehať akútne alebo chronicky, typickými pôvodcami sú baktérie, v niektorých prípadoch je infekcia vyvolaná hubami. V drvivej väčšine prípadov postihuje ženy, najmä vo vekovej kategórii od 25 do 50 rokov. Mikroorganizmy sa dostávajú do obličiek vzostupnou cestou z močového mechúra cez močovody alebo sú do obličiek zanesené krvou.

    K typickým symptómom patrí bolesť v bedrovej oblasti zvýrazňujúca sa pri pobúchaní, horúčka nad 38 °C so zimnicou, bledosť, zvracanie a niekedy hnačka. Je prítomná celková nevoľnosť so slabosťou a vysilením. Súčasne sa objavujú ťažkosti s močením, rezanie a pocit neúplného vymočenia.

    Priebeh môže byť rýchly (hodiny) alebo s pomalým začiatkom a nešpecifickým obrazom (dni). Pri podozrení na túto infekciu je nutné vyhľadať odborného lekára (najlepšie v nemocničnom zariadení), absolvovať kompletné vyšetrenie a v prípade potvrdenia infekcie hospitalizáciu.

  • Renálny absces (dutina vyplnená hnisom v obličkách)

    Ide o nahromadenie infekčného materiálu vo vnútri alebo na povrchu obličky, zvyčajne v súvislosti s prebiehajúcou obličkovou infekciou (ako je pyelonefritída), ktorá sa rozšírila alebo skomplikovala. Môže vznikať aj následkom zanesenia infekčného agens (pôvodcu) krvou z iných infekčných ložísk v organizme, pomerne často sa vyskytuje pri endokarditíde (zápal vnútornej vrstvy srdca).

    Symptómy sú podobné ako pri pyelonefritíde, ale zákerné a menej výrazné, niekedy ťažko rozpoznateľné. Podozrenie na absces v obličkách treba mať, ak vysoké horúčky pretrvávajú viac ako 3 dni napriek liečbe.

Príčiny Infekcie močového traktu

Väčšina močových infekcií je spôsobená baktériami; u pacientov trpiacich na AIDS alebo iné ochorenie oslabujúce imunitný systém sa môžu objaviť aj vírusové zápaly. Niektoré huby, napr. Candida, majú schopnosť vyvolávať močové infekcie u diabetikov (pacientov s cukrovkou), u inak zdravých jedincov po liečbe antibiotikami alebo pri prenose pohlavným stykom. Zvyčajne ide o baktérie zo skupiny gramnegatívnych paličiek, najmä Escherichia coli (bežne sa vyskytuje v črevnej flóre) je zodpovedná za viac ako 80 % močových infekcií. Ďalšími častými pôvodcami sú Proteus mirabilis (v 10 % prípadov), Klebsiella pneumoniae (v 6 – 8 %) a Enterococcus faecalis (v 3 – 4 %). Príležitostne sa môže vyskytnúť postihnutie močového traktu rôznymi vírusmi.
Huby ako napr. Candida albicans spôsobujú močové infekcie v súvislosti s postihnutím pohlavného aparátu. Tieto huby sa často prenášajú pohlavným stykom.

Riziko močovej infekcie je vyššie u starších osôb alebo u pacientov po nedávnej transplantácii vzhľadom na liečbu potláčajúcu funkcie imunitného systému. Často postihnutí bývajú aj pacienti s permanentným katétrom (cievka zavedená do močového mechúra slúžiaca na odtok moča). Vrodené vývojové chyby močového traktu zvyšujú náchylnosť na tieto infekcie.

Pôvodcovia ochorenia prenikajú z okolitého prostredia cez močovú rúru do močového mechúra a cestou močovodov môžu zasiahnuť aj obličky.

Symptómy Infekcie močového traktu

  • Pálenie a rezanie pri močení; časté a naliehavé nutkanie na močenie s vymočením malých porcií moča.
  • Svrbenie v pošve alebo v oblasti predkožky.
  • Prímes krvi v moči, na začiatku, ale predovšetkým na konci močenia, najmä pri postihnutí dolnej časti močového traktu. Horúčka poväčšine pri infikovaní hornej časti močového systému. Bolesť v bedrovej oblasti, ktorá sa môže v priebehu infekcie stupňovať.
  • Únava, celková nevoľnosť pri dlho trvajúcich infekciách.

Hoci má každý typ močovej infekcie svoje vlastné charakteristické črty, je možné opísať príznaky (subjektívne, to, čo pacient pociťuje) a znaky (objektívne, to, čo vidí lekár) spoločné všetkým. Ich poznanie vedie k včasnému odhaleniu infekcie. Tieto symptómy sa zoskupujú do syndrómov zahrňujúcich rôzne aspekty:

Mikčný syndróm (týkajúci sa močenia): patrí sem polakizúria (časté dráždenie na močenie a časté močenie, ale v malých množstvách), dyzúria (sťažené močenie sprevádzané rezaním alebo pálením, oslabenie prúdu moča a odkvapkávanie moča po ukončení močenia), tenezmus (nepretržité nutkanie na močenie, samotné močenie je sprevádzané nepríjemnými pocitmi bez uspokojivého vyprázdnenia), nyktúria (časté močenie v noci v malých množstvách).

Syndróm bolesti: bolesť lokalizovaná v bedrovej oblasti (ľudovo povedané bolesť obličiek), v brušnej oblasti nad lonovou sponou a občas v oblasti vonkajšieho genitálu a hrádze (perineum, oblasť medzi vonkajším genitálom a análnym otvorom).

Syndróm horúčky: nie je vždy prítomný. Môže ísť o mierne zvýšenú telesnú teplotu (do 38 °C) alebo o vyslovenú horúčku (telesná teplota nad 38 °C).

Močový syndróm: pri infekcii močových ciest stráca moč svoj typický lesk a môže byť zakalený. Ak je tmavší než zvyčajne, môže to byť spôsobené prímesou krvi (tmavý moč sa vyskytuje aj u zdravých ľudí pri zahustení organizmu, a teda aj moča, následkom nedostatočného príjmu tekutín). Niekedy je možné postrehnúť silný nepríjemný alebo vyslovene čpavkový zápach moča.

Diagnostika Infekcie močového traktu

Pri prítomnosti uvedených symptómov je nutné vyhľadať lekára, ktorý vykoná potrebné vyšetrenia, a to:

  • Vyšetrenie moča chemicky + sediment, kultivačné vyšetrenie.
  • Zobrazovacie metódy na určenie rozsahu infekcie a odhalenie prípadných vrodených chýb; röntgenové a ultrazvukové vyšetrenie brucha, intravenózna urografia (vnútrožilové podanie kontrastnej látky a sledovanie jej vylučovania obličkami a močovými cestami prostredníctvom röntgenu), prípadne CT vyšetrenie (počítačová tomografia, veľmi presné a detailné zobrazovanie založené na princípe röntgenu).

Pri komplikovaných alebo neúmerne často sa opakujúcich infekciách sú potrebné ďalšie vyšetrenia, ako ultrazvukové alebo urografické (podanie kontrastnej látky do žily, počas jej vylučovania obličkami sa v pravidelných intervaloch zhotovujú röntgenové snímky) vyšetrenie, ktoré umožňujú zobraziť a do určitej miery posúdiť funkčnosť močového systému a odhaliť prípadnú patológiu prispievajúcu k vzniku močovej infekcie.

Kto býva najčastejšie postihnutý týmito infekciami?

Existujú faktory uľahčujúce vznik tohto typu infekcie, niektoré z nich sú ovplyvniteľné, ďalšie sa zmeniť nedajú. Medzi hlavné rizikové faktory zvyšujúce náchylnosť na infekcie močového traktu patria:

  • Pohlavie: u žien ľahšie vznikajú infekcie močového traktu vzhľadom na tvar močovej rúry, ktorá je krátka a vyúsťuje na povrch tela v blízkosti pohlavných orgánov. To uľahčuje rýchlejšie prenikanie pôvodcov infekcie močovou rúrou až do močového mechúra. Až 30% žien prekoná počas svojho života aspoň jedenkrát močovú infekciu.
  • Vek: deti oboch pohlaví, predovšetkým v predškolskom veku. S postupným zretím štruktúr močového traktu sa výskyt u detí znižuje.
  • Prekážka v odtoku moča: vzniká z rôznych príčin a spôsobuje hromadenie moča v odvodných cestách, čo uľahčuje vznik infekcie. Prekážka môže byť spôsobená vrodenými vývojovými chybami, kameňmi, cystokélou (vakovité vyklenutie a pokles močového mechúra,vyskytuje sa u žien vo vyššom veku súčasne s poklesom maternice následkom ochabnutia závesného aparátu) alebo u mužov zväčšenou prostatou.
  • Manipulácia v močových cestách: zavádzanie rôznych nástrojov alebo cievok do močových ciest v rámci diagnostického alebo liečebného procesu.
  • Nízka spoločenská a ekonomická úroveň a nedostatočné hygienické návyky zvyšujú náchylnosť na tieto infekcie. Keďže análny otvor (vyústenie čreva) sa nachádza v blízkosti vyústenia močovej rúry, pri nedodržiavaní čistoty môže ľahko dôjsť k preniknutiu črevných baktérií do močového traktu. Ak je črevný trakt jedinca osídlený baktériami často vyvolávajúcimi močové infekcie, ochorenie vzniká ľahšie.
  • Cukrovka, dna a straty draslíka hnačkami zvyšujú náchylnosť na vznik infekcie, lebo pri nich dochádza k zmene v zložení moča, vo frekvencii vyprázdňovania močového mechúra a vo veľkosti jednotlivých porcií moča.
  • Ďalšie známe rizikové faktory sú tehotenstvo, znížená obranyschopnosť organizmu (napr. pri liečbe niektorých ochorení alebo pri AIDS) alebo malígne nádorové ochorenia. Dlhodobý pokoj na lôžku (najmä v nemocnici) tiež uľahčuje vznik tohto typu infekcie.
  • Dedičnosť?: v súčasnosti sa skúma táto možnosť. Zdá sa, že u niektorých jedincov majú baktérie z dedičných príčin väčšiu schopnosť zachytiť sa na stenách močového traktu a spôsobovať opakované infekcie.

Liečba infekcií močového traktu

Jej tromi základnými piliermi sú:

  • Hydratácia: príjem dostatočného množstva tekutín sa odnepamäti odporúčal ako nevyhnutné opatrenie pri predchádzaní a liečbe močových infekcií. Najmä v teplom období (vyššie straty vody kožou) by mal jedinec vypiť až 3 litre tekutín, aby zabezpečil dostatočný objem moča na preplachovanie močových ciest a s tým súvisiace odstraňovanie baktérií. Je potrebné pripomenúť, že nahromadený moč sa ľahšie infikuje. Dostatočná hydratácia a časté močenie zmierňujú intenzitu príznakov, najmä pálenie a rezanie pri močení.
  • Hygiena: je nesmierne dôležitá, predovšetkým u žien náchylných na tieto infekcie. Zahŕňa každodenné umývanie vonkajšieho genitálu a po pohlavnom styku. Treba si dávať pozor na možné zanesenie baktérií z análnej oblasti (konečník) do vagíny a ústia močovej rúry. Preto utieranie aj umývanie má prebiehať smerom spredu dozadu a veľmi pozorne.
  • Antibiotická liečba: ideálne je nasadiť ju po potvrdení prítomnosti pôvodcu infekcie v analyzovanej vzorke moča. V praxi sa pri jednoznačnom obraze a pri opakovaných infekciách nečaká na laboratórne potvrdenie pôvodcu a nasadí sa antibiotická liečba, ktorú je možné neskôr modifikovať po obdržaní výsledkov vyšetrenia moča. Použitie antibiotika závisí od veku a pohlavia pacienta, od lokalizácie infekcie a jej závažnosti. Pri výbere liečby rozhoduje aj to, či ide o prvú, alebo opakovanú infekciu. U pacientov s permanentným katétrom (cievka na močenie zavedená cez močovú rúru do močového mechúra) je časté preventívne nepretržité podávanie antibiotík až do odstránenia cievky.